Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, hrad Modrý Kameň

Modrý Kameň je goticko-renesančný hrad pochádzajúci z druhej polovice 13. storočia, ktorý sa nachádza v banskobystrickom kraji v okrese Veľký Krtíš a je postavený nad rovnomenným mestom v nadmorskej výške asi 315 m n. m.

Súčasťou hradného komplexu je aj barokový kaštieľ, ktorý bol však postavený až o niekoľko storočí neskôr. V súčasnosti je hrad spolu s areálom (kam patrí napríklad záhrada, most, hradná kaplnka, hospodárska budova, či priekopa) evidovaný ako národná kultúrna pamiatka. Dnes je aj sídlom jedinečného Múzea bábkarských kultúr a hračiek, jediné svojho druhu na Slovensku.

Múzeum bábkarských kultúr a hračiek hrad Modrý Kameň je špecializované múzeum s celoslovenskou pôsobnosťou, zamerané na dokumentáciu dejín a súčasnosti bábkového divadla, dejín a vývoja detskej hračky, ako aj dejín regiónu, v ktorom sa múzeum nachádza. Kultúrno-umelecké, historické, archeologické a národopisné zbierky sú sprístupnené verejnosti formou stálych expozícií, výstav a rôznorodých kultúrnych aktivít, ktoré sa tešia veľkej obľube najmä u detí a mládeže.

Hrad Modrý Kameň bol založený okolo roku 1137. Prvým známym majiteľom hradu bol zvolenský župan Ditrich z rodu slávneho rytiera Donča. Preslávil sa hospodárskou a stavebnou činnosťou na Slovensku. Za vlády kráľa Belu IV. sa hrad začal meniť na významnú protitatárskú pevnosť pre svoju strategickú polohu v systéme obranných hradov. V roku 1752 bol pánom hradu hontiansky a zvolenský župan Jan Balaša. Po útoku v júli 1575 sa Turci zmocnili hradu. V Modrom Kameni zotrvali až do decembra 1593, kedy podľahli silnému útoku Mikuláša Pálfyho a Krištofa Tiefenbacha.

Pred útekom stihli hrad podpáliť a vyhodiť do vzduchu. Po odchode Turkov dal Žigmund Balaša hrad opraviť do pôvodného stavu. Avšak po novej tureckej vojne bol hrad opäť zničený. V roku 1730 dal Gabriel Balaša na dolnej časti hradu postaviť kaštieľ v barokovom slohu. V roku 1759 bola dostavaná zámocká kaplnka, ktorá je zasvätená sv. Anne. Poslednou majiteľkou hradu bola grófka Almášiová, ktorá v roku 1923 celý areál predala štátu.