Kaštieľ Strážky

Kaštieľ v Strážkach sa nachádza uprostred historického regiónu bývalého Horného Uhorska s bohatou kultúrnou a výtvarnou minulosťou. Neveľká, no v malebnom prostredí neďalekých Tatier situovaná obec Strážky, ktorej je súčasťou, vznikla v druhej polovici 12. storočia. Od roku 1972 je objekt kaštieľa v správe Slovenskej národnej galérie. Nevyhnutná rekonštrukcia tejto významnej pamiatky prebehla po podrobnom umelecko-historickom prieskume kaštieľa v 70. - 80. rokoch 20. storočia. Následne tu od roku 1990 Slovenská národná galéria zriadila stále expozície výtvarného a užitého umenia viažuce sa k regiónu Spiš, k samotným Strážkam a hlavne k tvorbe maliara Ladislava Mednyánszkeho. Komentovaná prehliadka trvá približne jednu hodinu.

História:

Dnešná turistom známa renesančná pamiatka stojí na svojom mieste približne od druhej polovice 16. storočia, kedy boli jej priestory pevne v rukách šľachtickej rodiny Horváth – Stansith. Prvá kamenná architektúra, situovaná v dnešnom pôdoryse kaštieľa, vznikla už približne v druhej polovici 15. storočia. Archeologické a historické výskumy preukázali, že išlo o neskorogotickú opevnenú rezidenciu (dnes západné krídlo kaštieľa). Renesančný charakter bol kaštieľu daný za patronátu Horváth – Stansithovcov.

Zaujímavosti:

V druhej polovici 16. storočia si aristokratická rodina Horváth – Stansith zriadila knižnicu, ktorá do dnešných dní obsahuje cca 8500 kníh. Súbežne so vznikom knižnice vzniklo v priestoroch kaštieľa humanistické gymnázium (Gymnasium Nehrense), ktoré slúžilo na výchovu detí spišských šľachticov. Škola preukázateľne fungovala ešte v roku 1695. V roku 1708 vypukol v kaštieli požiar, po ktorom sa už školu obnoviť nepodarilo. V slovenských kultúrnych podmienkach sú jeho interné priestory známe predovšetkým vďaka najväčšej kolekcií diel jedného z významných maliarov stredoeurópskeho priestoru prelomu 19. a 20. storočia, Ladislava Mednyánszkeho (1852 – 1919). V lokálnom prostredí Strážok najviac medzi miestnymi rezonuje meno poslednej majiteľky kaštieľa, barónky Margity Czóbelovej (1891 – 1972), ktorá ostala v kaštieli až do svojej smrti v roku 1972.